Dňa 11. mája 2023 nás navždy opustil vo veku 72 rokov prof. MUDr. Miloš Tatár, CSc., významná osobnosť vedeckého života, pedagóg, predstaviteľ martinskej školy experimentálnej respirológie, uznávaný doma a v zahraničí. Pôsobil ako vysokoškolský profesor na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine.
Túto správu prijala s hlbokým zármutkom celá akademická pospolitosť Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, Univerzity Komenského v Bratislave a zvlášť Ústavu patologickej fyziológie, kde profesor Tatár pôsobil celý svoj aktívny život ako vynikajúci vedec a pedagóg.
Profesor Tatár maturoval na Gymnáziu v Poprade. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského. Jeho profesionálny život bol úzko prepojený s patologickou fyziológiou. Už ako študent pôsobil na Ústave patologickej fyziológie ako kvalifikovaný stážista, neskôr ako asistent (1975), odborný asistent (1978), docent (1989), profesor (2002) a v rokoch 2003 – 2021 zastával funkciu vedúceho pracoviska.
V roku 1984 obhájil MUDr. Miloš Tatár kandidátsku dizertačnú prácu. V období, keď sa vedný odbor patologická fyziológia v Martine ešte len rozvíjal, mu bol nápomocný predovšetkým profesor MUDr. Juraj Korpáš, DrSc. V roku 1989 sa stal docentom a v roku 2002 bol menovaný za riadneho profesora Univerzity Komenského. Jeho celoživotným vedeckým zameraním bol výskum kašľa ako obranného reflexu dýchacích ciest predovšetkým v experimentálnych podmienkach. Tejto problematike ostal profesor Tatár verný až do posledných chvíľ svojho života. V spolupráci s Asthma and Allergy Centre Johns Hopkins University sa významnou mierou podieľal na vytvorení elektrofyziologického laboratória pre výskum molekulárnych mechanizmov porušenej funkcie vegetatívnych nervových zakončení.
Počas svojho pôsobenia na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine odchoval celú generáciu poslucháčov, z ktorých mnohí zastávali popredné funkcie na pracoviskách v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva alebo v rezorte školstva. Bol školiteľom a oponentom mnohých kandidátskych, doktorandských, dizertačných a habilitačných prác. Dlhé roky pôsobil v komisii pre udeľovanie vedeckých hodností v odbore normálna a patologická fyziológia ako garant i spolugarant. Ohodnotením jeho odbornej činnosti bolo aj členstvo vo výboroch odborných spoločností, bol dlhoročným členom Vedeckej rady JLF UK. Až do posledných chvíľ svojho života sa snažil aktívne pracovať, prednášať, písať. Má bohatú publikačnú činnosť, viac ako tisíc citácií v zahraničných indexovaných časopisoch a tiež veľa prednášok doma a hlavne v zahraničí. Ide o pôvodné experimentálne práce, vysokoškolské skriptá, knižné publikácie. Bol zodpovedným riešiteľom mnohých grantových úloh a člen špičkového tímu Univerzity Komenského. Absolvoval dlhodobé študijné pobyty vo Veľkej Británii (v rokoch 1986-1987 jednoročný pobyt ako visiting scientist na Department of Physiology and Biophysics, St. George´s Medical School, Londýn) a v USA (jednoročný pobyt ako visiting scientist na Department of Physiology and Biophysics, The University of Texas Medical Branch, Galveston), ako aj krátkodobé študijné pobyty v Belgicku a USA.
Za jeho aktívnu prácu na poli experimentálnej respirológie mu bolo udelených mnoho ocenení. Bol garantom početných vedeckých podujatí na národnej a medzinárodnej úrovni, medzi ktorými je dôležité spomenúť aj organizovanie Martinských dní dýchania.
Po celý život neprestal byť tým, čo dnes začína chýbať - bol v pravom zmysle slova intelektuálom, vedcom, pedagógom, mysliteľom. Bol aj prodekanom pre vedu a výskum a tiež predsedom Akademického senátu JLF UK.
Spektrum činností a záujmov profesora Tatára bolo také široké, že je veľmi ťažko podať o ňom ucelený obraz v stručnom rozlúčkovom nekrológu. Bol to človek so širokým prehľadom v histórii, literatúre, filozofii. Mal rád prírodu a predovšetkým ľudí. Bol vynikajúcim spoločníkom, človekom rozdávajúcim dobrú náladu, čo môžu potvrdiť všetci naši kolegovia už roky sa zúčastňujúci spoločných podujatí. Neúnavný turista a obdivovateľ prírodných krás v ktoromkoľvek ročnom období. Niekedy sme takéto výlety podnikali spolu a preto nedá sa nespomenúť náš posledný celoústavný výlet do Španej doliny.
Milý Miloš, dávame Ti posledné zbohom na ceste, z ktorej pre smrteľníkov niet návratu, v mene Tvojich kolegov, v mene slovenských a českých patologických fyziológov, medzi ktorými Ti patrilo významné miesto.
Milý náš Miloš, skláňame sa pred Tvojimi akademickými úspechmi a ďakujeme za pomoc, ktorú si vynaložil v prospech našej fakulty.
Vďaka za všetko, česť Tvojej pamiatke. Kolektív spolupracovníkov Ústavu patologickej fyziológie JLF UK
Posledná rozlúčka sa uskutoční v pondelok 15. mája 2023 o 13:00 hod. v Dome smútku v Martine.
Dňa 11. mája 2023 nás navždy opustil vo veku 72 rokov prof. MUDr. Miloš Tatár, CSc., významná osobnosť vedeckého života, pedagóg, predstaviteľ martinskej školy experimentálnej respirológie, uznávaný doma a v zahraničí. Pôsobil ako vysokoškolský profesor na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine.
Túto správu prijala s hlbokým zármutkom celá akademická pospolitosť Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, Univerzity Komenského v Bratislave a zvlášť Ústavu patologickej fyziológie, kde profesor Tatár pôsobil celý svoj aktívny život ako vynikajúci vedec a pedagóg.
Profesor Tatár maturoval na Gymnáziu v Poprade. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského. Jeho profesionálny život bol úzko prepojený s patologickou fyziológiou. Už ako študent pôsobil na Ústave patologickej fyziológie ako kvalifikovaný stážista, neskôr ako asistent (1975), odborný asistent (1978), docent (1989), profesor (2002) a v rokoch 2003 – 2021 zastával funkciu vedúceho pracoviska.
V roku 1984 obhájil MUDr. Miloš Tatár kandidátsku dizertačnú prácu. V období, keď sa vedný odbor patologická fyziológia v Martine ešte len rozvíjal, mu bol nápomocný predovšetkým profesor MUDr. Juraj Korpáš, DrSc. V roku 1989 sa stal docentom a v roku 2002 bol menovaný za riadneho profesora Univerzity Komenského. Jeho celoživotným vedeckým zameraním bol výskum kašľa ako obranného reflexu dýchacích ciest predovšetkým v experimentálnych podmienkach. Tejto problematike ostal profesor Tatár verný až do posledných chvíľ svojho života. V spolupráci s Asthma and Allergy Centre Johns Hopkins University sa významnou mierou podieľal na vytvorení elektrofyziologického laboratória pre výskum molekulárnych mechanizmov porušenej funkcie vegetatívnych nervových zakončení.
Počas svojho pôsobenia na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine odchoval celú generáciu poslucháčov, z ktorých mnohí zastávali popredné funkcie na pracoviskách v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva alebo v rezorte školstva. Bol školiteľom a oponentom mnohých kandidátskych, doktorandských, dizertačných a habilitačných prác. Dlhé roky pôsobil v komisii pre udeľovanie vedeckých hodností v odbore normálna a patologická fyziológia ako garant i spolugarant. Ohodnotením jeho odbornej činnosti bolo aj členstvo vo výboroch odborných spoločností, bol dlhoročným členom Vedeckej rady JLF UK. Až do posledných chvíľ svojho života sa snažil aktívne pracovať, prednášať, písať. Má bohatú publikačnú činnosť, viac ako tisíc citácií v zahraničných indexovaných časopisoch a tiež veľa prednášok doma a hlavne v zahraničí. Ide o pôvodné experimentálne práce, vysokoškolské skriptá, knižné publikácie. Bol zodpovedným riešiteľom mnohých grantových úloh a člen špičkového tímu Univerzity Komenského. Absolvoval dlhodobé študijné pobyty vo Veľkej Británii (v rokoch 1986-1987 jednoročný pobyt ako visiting scientist na Department of Physiology and Biophysics, St. George´s Medical School, Londýn) a v USA (jednoročný pobyt ako visiting scientist na Department of Physiology and Biophysics, The University of Texas Medical Branch, Galveston), ako aj krátkodobé študijné pobyty v Belgicku a USA.
Za jeho aktívnu prácu na poli experimentálnej respirológie mu bolo udelených mnoho ocenení. Bol garantom početných vedeckých podujatí na národnej a medzinárodnej úrovni, medzi ktorými je dôležité spomenúť aj organizovanie Martinských dní dýchania.
Po celý život neprestal byť tým, čo dnes začína chýbať - bol v pravom zmysle slova intelektuálom, vedcom, pedagógom, mysliteľom. Bol aj prodekanom pre vedu a výskum a tiež predsedom Akademického senátu JLF UK.
Spektrum činností a záujmov profesora Tatára bolo také široké, že je veľmi ťažko podať o ňom ucelený obraz v stručnom rozlúčkovom nekrológu. Bol to človek so širokým prehľadom v histórii, literatúre, filozofii. Mal rád prírodu a predovšetkým ľudí. Bol vynikajúcim spoločníkom, človekom rozdávajúcim dobrú náladu, čo môžu potvrdiť všetci naši kolegovia už roky sa zúčastňujúci spoločných podujatí. Neúnavný turista a obdivovateľ prírodných krás v ktoromkoľvek ročnom období. Niekedy sme takéto výlety podnikali spolu a preto nedá sa nespomenúť náš posledný celoústavný výlet do Španej doliny.
Milý Miloš, dávame Ti posledné zbohom na ceste, z ktorej pre smrteľníkov niet návratu, v mene Tvojich kolegov, v mene slovenských a českých patologických fyziológov, medzi ktorými Ti patrilo významné miesto.
Milý náš Miloš, skláňame sa pred Tvojimi akademickými úspechmi a ďakujeme za pomoc, ktorú si vynaložil v prospech našej fakulty.
Vďaka za všetko, česť Tvojej pamiatke. Kolektív spolupracovníkov Ústavu patologickej fyziológie JLF UK
Posledná rozlúčka sa uskutoční v pondelok 15. mája 2023 o 13:00 hod. v Dome smútku v Martine.