Vzdelávacie aktivity ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na rok 2018 (špecializačné...
↧
Vzdelávacie aktivity ďalšieho vzdelávania na rok 2018
↧
Seminár BioMedu
Pozývame Vás na seminár BioMedu Martin, ktorý sa bude konať dňa 14.12.2017 o 13.00 hod. v...![]()
↧
↧
Vyšlo decembrové číslo časopisu Naša univerzita
Ako vnímate slovenské Vianoce a zvyky s nimi spojené? To sme sa vo vianočnej ankete opýtali pedagógov našej univerzity, ktorí na Slovensko prišli z rôznych kútov sveta – z Afganistanu, Nového Zélandu, Madagaskaru, Ukrajiny, Slovinska či Spojeného kráľovstva. Ich odpovede nájdete na str. 4 – 5.
November sa na akademickej pôde i tento rok niesol v znamení Medzinárodného dňa študentstva. Rektor UK prof. Karol Mičieta pri tejto príležitosti ocenil výnimočných študentov a pedagógov našej univerzity. Niekoľko ocenených sme priamo oslovili, aby sme vám priblížili aktivity, za ktoré si prevzali akademickú pochvalu či ďakovný list. Viac na str. 8 – 11.
„Precestovala som osminu sveta a vidím, ako ničíme nezačaté medziľudské vzťahy na základe rasy, národnosti či náboženstva. ... Úlohou nás, študentov teológie, je v prvom rade vnášať do dialógu v tomto komplikovanom storočí a svete lásku. Verím, že táto moja túžba je reálna a aj napriek mnohým prekážkam dosiahnuteľná. Treba len trochu chcieť.“ Prečítajte si inšpiratívne slová študentov Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK s rôznorodými životnými skúsenosťami na str. 16 – 17.Vianoce si spájame zväčša s chvíľami pohody v kruhu svojich najbližších, s radostnou atmosférou porozumenia a vzájomného obdarúvania, no pravdou je, že vianočné sviatky môžu byť pre niekoho aj zvlášť stresujúcim či depresívnym obdobím. Na to, prečo je to tak, sme sa opýtali psychiatra prof. Jána Pečeňáka z Lekárskej fakulty UK. Nalistujte si str. 22.
Chystáte aj vy pre vaše deti či vnúčatá štedrú vianočnú nádielku? Prečo by ste to radšej mali ešte zvážiť, vysvetlí psychologička Dr. Gabriela Herényiová z Filozofickej fakulty UK na str. 23.
Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, ako trávia Vianoce ľudia bez domova? Ich neľahkú situáciu nám priblížila Nina Piovarčiová, projektová manažérka v Útulku a Nocľahárni sv. Vincenta de Paul, kde núdznym poskytujú nielen nocľah, stravu, prístup k hygienickým zariadeniam či zdravotné a sociálne poradenstvo, ale i niečo, čo sa za peniaze kúpiť nedá – ľudskosť. Rozhovor s absolventkou Pedagogickej a Filozofickej fakulty UK o náročnej profesii i veľkom odhodlaní sociálneho pracovníka nájdete na str. 24 – 25.
Príjemné vianočné čítanie a krásne sviatočné chvíle vám želá redakcia časopisu Naša univerzita. Naša univerzita – december 2017 (pdf súbor)
↧
Študentská osobnosť Slovenska
Tlačová správa
Top Študentskou osobnosťou Slovenska je Mgr. Tomáš Fabšič - mladý vedec, ktorý študoval na University of Cambridge, vrátil sa na Slovensko a zaoberá sa počítačovou bezpečnosťou na svetovej úrovni.B r a t i s l a v a – trinásty ročník súťaže „Študentská osobnosť Slovenska“ spoznal svojich laureátov pre akademický rok 2016/2017. Podujatie sa tradične organizuje s podporou Slovenskej rektorskej konferencie a pod odbornou garanciou Slovenskej akadémie vied.
Odborná porota tento rok vyberala úspešných študentov a mladých vedcov z 90 nominácií v dvanástich kategóriách. Študentská osobnosť Slovenska je národná súťaž študentov 1., 2.a 3. stupňa vysokoškolského štúdia. Hlavným organizátorom projektu je Junior Chamber International – Slovakia.
Junior Chamber International – Slovakia je partnerskou organizáciou Junior Chamber International – jednej z najväčších organizácií na svete združujúcich mladých lídrov v jednotlivých krajinách. Svetová organizácia má 200 000 členov v 120 krajinách sveta. JCI - Slovakia organizuje rôzne aktivity na podporu talentovaných študentov na VŠ v SR ako aj mladých podnikateľov na Slovensku.
Absolútnym víťazom a teda TOP Študentskou osobnosťou Slovenska akad. roku 2016/2017 je :
Mgr. Tomáš Fabšič, Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave Mgr. Tomáš Fabšič absolvoval bakalárske štúdium v odbore matematika na University of Warwick vo Veľkej Británii. Počas štúdia na University of Warwick získal niekoľko ocenení za vynikajúce akademické výsledky. Následne získal vysoko prestížne štipendium Gates Cambridge Scholarship od Bill and Melinda Gates Foundation na štúdium kurzu Master of Advanced Study in Mathematics na University of Cambridge. Po štúdiu na University of Cambridge sa Mgr. Fabšič vrátil na Slovensko. Na FEI STU študuje Mgr. Tomáš Fabšič pod vedením prof. RNDr. Otokara Grošeka, PhD. a venuje sa post-kvantovej kryptografii. Post-kvantová kryptografia sa zaoberá návrhom a analýzou kryptografických systémov odolných voči útokom pomocou kvantového počítača. Existencia výkonných kvantových počítačov by totiž znamenala, že v súčasnosti používané asymetrické kryptosystémy (napr. RSA) by už neboli bezpečné a bolo by potrebné ich nahradiť novými bezpečnými kryptosystémami. Kvôli pokroku vo vývoji kvantových počítačov je návrh bezpečných post-kvantových kryptosystémov čoraz urgentnejším vedeckým problémom. V roku 2016 zvládli Mgr. Fabšič spolu s Ing. Ondrejom Gallom, PhD. technológiu akustických kryptografických útokov. Jedná sa o technológiu nedávno vyvinutú v Izraeli, ktorá umožňuje na základe merania zvuku laptopu alebo stolového počítača počas vykonávania kryptografickej operácie určiť hodnotu tajného kľúča. Odvtedy prezentovali Mgr. Fabšič s Dr. Gallom túto technológiu na viacerých medzinárodných konferenciách (CECC 2016, CryptArchi 2017). V októbri 2016 prezentovali Mgr. Fabšič a Dr. Gallo technológiu akustických kryptografických útokov na Worcester Polytechnic Institute v USA. V súčasnosti je Tomáš členom riešiteľského kolektívu nového grantu NATO pod názvom Quantum-safe Authenticated Group Key Establishment.Víťazi vo všetkých 12 kategóriách:
1. Elektrotechnika, priemyselné technológie - Ing. Michal Blaho, PhD. - Elektrotechnický ústav SAV v Bratislave
2. Hutníctvo, strojárstvo, energetika - Ing. Martina Hrubovčáková, PhD. - Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie TU v Košiciach
3. Informatika a matematicko-fyzikálne vedy - Mgr. Tomáš Fabšič - Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave
4. Lekárske vedy, farmácia - MUDr. Lucia Stančiaková, PhD. - Jesseniová lekárska fakulta v Martine, UK v Bratislave
5. Prírodné vedy, chémia - RNDr. Eva Víglašová - Prírodovedecká fakulta UK V Bratislave
6. Stavebníctvo, architektúra - Ing. Martina Majorošová - Stavebná fakulta STU v Bratislave
7. Poľnohospodárstvo, lesníctvo, drevárstvo - Ing. Tomáš Jambor, PhD. – Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre
8.Filozofia, politológia, sociológia, história - Mgr. Anna Fosse - Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave
9. Právo - Dominik Drdúl - Právnická fakulta TU v Trnave
10. Kultúra, umenie - Mgr. art. Karol Samuelčík - Hudobná a tanečná fakulta VŠMU v Bratislave
11. Ekonómia - M. A. Kristína Gardoňová, PhD. - Národohospodárska fakulta EU v Bratislave a Ekonomický ústav SAV v Bratislave
12. Šport - Ján Volko - Fakulta informatiky a informačných technológií STU v Bratislave
↧
ERASMUS+
Od akademického roka 2018/2019 sa na študentské mobility bude používať softvér Mobility Online, prihlasovanie študentov bude prebiehať v novom formáte. Prihláška, ako aj návod na podanie prihlášky na Erasmus+ štúdium, sú zverejnené na web stránke https://moja.uniba.sk/.
Prihlasovanie prebieha prostredníctvom prihlasovacieho mena a hesla ako do AISu. Prihláška bude otvorená do 31. 01. 2018. Po tomto termíne už nebude možnosť podať prihlášku. Prihláseným študentom bude následne oznámený termín výberového konania, ktorý sa bude vo februári, ako aj termín na doplnenie dokumentov v softvéri. V prípade otázok kontaktujte Referát zahraničných vzťahov,
PhDr. Murčeková Katarína, murcekova@jfmed.uniba.sk, 043/2633 117
Prihlasovanie prebieha prostredníctvom prihlasovacieho mena a hesla ako do AISu. Prihláška bude otvorená do 31. 01. 2018. Po tomto termíne už nebude možnosť podať prihlášku. Prihláseným študentom bude následne oznámený termín výberového konania, ktorý sa bude vo februári, ako aj termín na doplnenie dokumentov v softvéri. V prípade otázok kontaktujte Referát zahraničných vzťahov,
PhDr. Murčeková Katarína, murcekova@jfmed.uniba.sk, 043/2633 117
↧
↧
Veľká novela v práve priemyselného vlastníctva a nový zamestnanecký režim
CEVED JLF UK Vás pozýva na seminár s názvom Veľká novela v práve priemyselného vlastníctva a nový...![]()
↧
Seminár BioMed Martin - Divízia Onkológia
Pozývame Vás na seminár BioMedu Martin, ktorý sa bude konať dňa 18.1.2018 o 13.00 hod. v...![]()
↧
Výberové konanie pre zapojenie do Rezidentského programu Ministerstva zdravotníctva SR
Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine si dovoľuje oznámiť lekárskej verejnosti, že výberové konanie pre zapojenie do Rezidentského programu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre špecializačný študijný odbor všeobecné lekárstvo a pediatria (pre zaradenie do špecializačného štúdia dňom 01. 02. 2018) sa uskutoční:
Dátum a miesto konania: 25. januára 2018 (štvrtok) o 11.00 hod., malá zasadacia miestnosť, prízemie dekanátu JLF UK, Malá Hora 4A, 036 01 Martin.
- podmienky pre zapojenie sa do Rezidentského programu MZ SR
- prihláška do výberového konania
- prihláška do rezidentského progrmu
↧
Deň otvorených dverí
Deň otvorených dverí pre uchádzačov o štúdium sa uskutoční 2. februára 2018 v AULA MAGNA...![]()
↧
↧
XXII. Fakultná vedecká konferencia
Program XXII. Fakultnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční 16. februára 2018, v priestoroch...
↧
ERASMUS+ výberové konanie
Výberové konanie na stážové pobyty a stáže pre absolventov sa bude konať 27. februára 2018 o 13.00...![]()
↧
Kurz Metodológie vedeckej práce 2018
Kurz Metodológie vedeckej práce 2018 pre doktorandov sa uskutoční v termíne 14. – 15. februára...
↧
Medzinárodný workshop molekulárnej diagnostiky pre začiatočníkov
Pozvánka na Medzinárodný workshop molekulárnej diagnostiky pre začiatočníkov, ktorý sa uskutoční 18...![]()
↧
↧
Vedci JLF UK identifikovali doteraz neznámu mutáciu vrodenej poruchy fibrinogénu
Kolektív doktorandov (zľava): RNDr. Zuzana Sňahničanová, MUDr. Tomáš Šimurda, RNDr. Dušan Loderer
Vzácne vrodené krvácavé poruchy hemostázy sú skupina ochorení, pri ktorých je znížený alebo úplný nedostatok plazmatických bielkovín (tzv. koagulačných faktorov), ktoré sú nevyhnutné v procese zrážania krvi. Medzi tieto vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy fibrinogénu – bielkoviny krvnej plazmy, ktorá za vzniku vláknitého fibrínu v spolupráci s krvnými doštičkami uzatvára v mieste poranenia porušenú cievnu stenu. Tieto poruchy sa rozdeľujú na kvantitatívne (afibrinogenémia a hypofibrinogenémia) alebo kvalitatívne (dysfibrinogenémia).Výskumom tohto typu ochorení sa zaoberá MUDr. Tomáš Šimurda, doktorand Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, pod vedením prof. MUDr. Petra Kubisza, DrSc., prof. MUDr. Jána Staška, PhD., MUDr. Juraja Sokola, PhD., doc. RNDr. Zory Lasabovej, PhD., a v spolupráci s doktorandmi RNDr. Dušanom Lodererom a RNDr. Zuzanou Sňahničanovou.
„Od prvého opisu vrodenej afibrinogenémie v roku 1920 a hypofibrinogenémie v roku 1935 bolo zaznamenaných viac ako 200 prípadov kvantitatívnych porúch fibrinogénu. Častejšími sa ukázali byť kvalitatívne abnormality, známe až od 60. rokov minulého storočia, s dodnes opísanými viac ako 400 prípadmi dysfibrinogenémií,“ popisuje doterajší stav poznania MUDr. Šimurda.
„Odhadovaný výskyt afibrinogenémie vo svete je zhruba 1 : 1 000 000. U hypofibrinogenémie a dysfibrinogenémie je výskyt omnoho vyšší, avšak presné číslo je ťažké stanoviť, pretože existuje veľký počet asymptomatických prípadov. Na Slovensku je výskyt afibrinogenémie 1 : 5 000 000, ťažkej formy hypofibrinogenémie 1 : 100 000 a ťažkej formy dysfibrinogenémie 1 : 40 000. S postupným vývojom sofistikovaných metód analýzy sa menila aj definícia a klasifikácia abnormalít fibrinogénu. Klinické prejavy sú značne variabilné a popri závažných krvácaniach môžu byť paradoxne spojené aj s výskytom trombózy,“ priblížil ďalej mladý výskumník.
V posledných rokoch bola definovaná funkcia jednotlivých častí zložitej molekuly fibrinogénu a odhalená genetická podstata porúch fibrinogénu. Na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin, ktorej súčasťou je Národné centrum hemostázy a trombózy, sa tímu výskumníkov podarilo v spolupráci s Ústavom molekulovej biológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK identifikovať doposiaľ nepopísanú mutáciu v beta reťazci FGB génu, ktorý kóduje molekulu fibrinogénu u jediného pacienta na Slovensku, ktorý trpí závažným krvácavým ochorením – vrodenou afibrinogenémiou.
„Keďže táto mutácia bola objavená na pôde našej fakulty, dostala pomenovanie ,Fibrinogen Martinʻ. Od roku 2016 sa nám už podarilo diagnostikovať 58 pacientov so vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu (hypofibrinogenémia a dysfibrinogenémia), u ktorých sme do štandardnej diagnostiky doplnili aj globálne testy hemostázy (test generácie trombínu, rotačná tromboelastometria), ktoré sú dôležité z pohľadu správneho manažmentu liečby. V blízkej dobe budeme u všetkých týchto pacientov realizovať genetickú analýzu pomocou nových sekvenčných metód,“ upresnil doktorand UK.
Martinskí výskumníci v súčasnosti intenzívne skúmajú nielen súvislosť medzi klinickým fenotypom a typom genetickej poruchy, ale aj možnosti predvídania klinického priebehu ochorenia na základe konkrétneho molekulového defektu. Poznanie molekulového mechanizmu je pritom do budúcna nevyhnutným predpokladom pre rozvoj génovej terapie.
„Mám radosť z toho, že talentovaní doktorandi využívajú svoju kreativitu a možnosti, ktoré im na ich vedecký rozvoj ponúkajú naše výskumné pracoviská. Takýmto úspešným príkladom je aj objav novej mutácie vrodenej poruchy fibrinogénu, ktorý dostal svoje jedinečné ,martinskéʻ označenie. Prispeje k rozvoju diagnostiky v danej oblasti a v konečnom dôsledku k vývoju génovej terapie na prospech efektívnej liečby pacientov s touto vrodenou poruchou u nás i vo svete“, zdôraznil prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
<output>
Vzácne vrodené krvácavé poruchy hemostázy sú skupina ochorení, pri ktorých je znížený alebo úplný nedostatok plazmatických bielkovín (tzv. koagulačných faktorov), ktoré sú nevyhnutné v procese zrážania krvi. Medzi tieto vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy fibrinogénu – bielkoviny krvnej plazmy, ktorá za vzniku vláknitého fibrínu v spolupráci s krvnými doštičkami uzatvára v mieste poranenia porušenú cievnu stenu. Tieto poruchy sa rozdeľujú na kvantitatívne (afibrinogenémia a hypofibrinogenémia) alebo kvalitatívne (dysfibrinogenémia).
Výskumom tohto typu ochorení sa zaoberá MUDr. Tomáš Šimurda, doktorand Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, pod vedením prof. MUDr. Petra Kubisza, DrSc., prof. MUDr. Jána Staška, PhD., MUDr. Juraja Sokola, PhD., doc. RNDr. Zory Lasabovej, PhD., a v spolupráci s doktorandmi RNDr. Dušanom Lodererom a RNDr. Zuzanou Sňahničanovou.
„Od prvého opisu vrodenej afibrinogenémie v roku 1920 a hypofibrinogenémie v roku 1935 bolo zaznamenaných viac ako 200 prípadov kvantitatívnych porúch fibrinogénu. Častejšími sa ukázali byť kvalitatívne abnormality, známe až od 60. rokov minulého storočia, s dodnes opísanými viac ako 400 prípadmi dysfibrinogenémií,“ popisuje doterajší stav poznania MUDr. Šimurda.
„Odhadovaný výskyt afibrinogenémie vo svete je zhruba 1 : 1 000 000. U hypofibrinogenémie a dysfibrinogenémie je výskyt omnoho vyšší, avšak presné číslo je ťažké stanoviť, pretože existuje veľký počet asymptomatických prípadov. Na Slovensku je výskyt afibrinogenémie 1 : 5 000 000, ťažkej formy hypofibrinogenémie 1 : 100 000 a ťažkej formy dysfibrinogenémie 1 : 40 000. S postupným vývojom sofistikovaných metód analýzy sa menila aj definícia a klasifikácia abnormalít fibrinogénu. Klinické prejavy sú značne variabilné a popri závažných krvácaniach môžu byť paradoxne spojené aj s výskytom trombózy,“ priblížil ďalej mladý výskumník.
V posledných rokoch bola definovaná funkcia jednotlivých častí zložitej molekuly fibrinogénu a odhalená genetická podstata porúch fibrinogénu. Na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin, ktorej súčasťou je Národné centrum hemostázy a trombózy, sa tímu výskumníkov podarilo v spolupráci s Ústavom molekulovej biológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK identifikovať doposiaľ nepopísanú mutáciu v beta reťazci FGB génu, ktorý kóduje molekulu fibrinogénu u jediného pacienta na Slovensku, ktorý trpí závažným krvácavým ochorením – vrodenou afibrinogenémiou.
„Keďže táto mutácia bola objavená na pôde našej fakulty, dostala pomenovanie ,Fibrinogen Martinʻ. Od roku 2016 sa nám už podarilo diagnostikovať 58 pacientov so vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu (hypofibrinogenémia a dysfibrinogenémia), u ktorých sme do štandardnej diagnostiky doplnili aj globálne testy hemostázy (test generácie trombínu, rotačná tromboelastometria), ktoré sú dôležité z pohľadu správneho manažmentu liečby. V blízkej dobe budeme u všetkých týchto pacientov realizovať genetickú analýzu pomocou nových sekvenčných metód,“ upresnil doktorand UK.
Martinskí výskumníci v súčasnosti intenzívne skúmajú nielen súvislosť medzi klinickým fenotypom a typom genetickej poruchy, ale aj možnosti predvídania klinického priebehu ochorenia na základe konkrétneho molekulového defektu. Poznanie molekulového mechanizmu je pritom do budúcna nevyhnutným predpokladom pre rozvoj génovej terapie.
„Mám radosť z toho, že talentovaní doktorandi využívajú svoju kreativitu a možnosti, ktoré im na ich vedecký rozvoj ponúkajú naše výskumné pracoviská. Takýmto úspešným príkladom je aj objav novej mutácie vrodenej poruchy fibrinogénu, ktorý dostal svoje jedinečné ,martinskéʻ označenie. Prispeje k rozvoju diagnostiky v danej oblasti a v konečnom dôsledku k vývoju génovej terapie na prospech efektívnej liečby pacientov s touto vrodenou poruchou u nás i vo svete“, zdôraznil prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
</output>
<output>
Vzácne vrodené krvácavé poruchy hemostázy sú skupina ochorení, pri ktorých je znížený alebo úplný nedostatok plazmatických bielkovín (tzv. koagulačných faktorov), ktoré sú nevyhnutné v procese zrážania krvi. Medzi tieto vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy fibrinogénu – bielkoviny krvnej plazmy, ktorá za vzniku vláknitého fibrínu v spolupráci s krvnými doštičkami uzatvára v mieste poranenia porušenú cievnu stenu. Tieto poruchy sa rozdeľujú na kvantitatívne (afibrinogenémia a hypofibrinogenémia) alebo kvalitatívne (dysfibrinogenémia).
Výskumom tohto typu ochorení sa zaoberá MUDr. Tomáš Šimurda, doktorand Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, pod vedením prof. MUDr. Petra Kubisza, DrSc., prof. MUDr. Jána Staška, PhD., MUDr. Juraja Sokola, PhD., doc. RNDr. Zory Lasabovej, PhD., a v spolupráci s doktorandmi RNDr. Dušanom Lodererom a RNDr. Zuzanou Sňahničanovou.
„Od prvého opisu vrodenej afibrinogenémie v roku 1920 a hypofibrinogenémie v roku 1935 bolo zaznamenaných viac ako 200 prípadov kvantitatívnych porúch fibrinogénu. Častejšími sa ukázali byť kvalitatívne abnormality, známe až od 60. rokov minulého storočia, s dodnes opísanými viac ako 400 prípadmi dysfibrinogenémií,“ popisuje doterajší stav poznania MUDr. Šimurda.
„Odhadovaný výskyt afibrinogenémie vo svete je zhruba 1 : 1 000 000. U hypofibrinogenémie a dysfibrinogenémie je výskyt omnoho vyšší, avšak presné číslo je ťažké stanoviť, pretože existuje veľký počet asymptomatických prípadov. Na Slovensku je výskyt afibrinogenémie 1 : 5 000 000, ťažkej formy hypofibrinogenémie 1 : 100 000 a ťažkej formy dysfibrinogenémie 1 : 40 000. S postupným vývojom sofistikovaných metód analýzy sa menila aj definícia a klasifikácia abnormalít fibrinogénu. Klinické prejavy sú značne variabilné a popri závažných krvácaniach môžu byť paradoxne spojené aj s výskytom trombózy,“ priblížil ďalej mladý výskumník.
V posledných rokoch bola definovaná funkcia jednotlivých častí zložitej molekuly fibrinogénu a odhalená genetická podstata porúch fibrinogénu. Na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin, ktorej súčasťou je Národné centrum hemostázy a trombózy, sa tímu výskumníkov podarilo v spolupráci s Ústavom molekulovej biológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK identifikovať doposiaľ nepopísanú mutáciu v beta reťazci FGB génu, ktorý kóduje molekulu fibrinogénu u jediného pacienta na Slovensku, ktorý trpí závažným krvácavým ochorením – vrodenou afibrinogenémiou.
„Keďže táto mutácia bola objavená na pôde našej fakulty, dostala pomenovanie ,Fibrinogen Martinʻ. Od roku 2016 sa nám už podarilo diagnostikovať 58 pacientov so vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu (hypofibrinogenémia a dysfibrinogenémia), u ktorých sme do štandardnej diagnostiky doplnili aj globálne testy hemostázy (test generácie trombínu, rotačná tromboelastometria), ktoré sú dôležité z pohľadu správneho manažmentu liečby. V blízkej dobe budeme u všetkých týchto pacientov realizovať genetickú analýzu pomocou nových sekvenčných metód,“ upresnil doktorand UK.
Martinskí výskumníci v súčasnosti intenzívne skúmajú nielen súvislosť medzi klinickým fenotypom a typom genetickej poruchy, ale aj možnosti predvídania klinického priebehu ochorenia na základe konkrétneho molekulového defektu. Poznanie molekulového mechanizmu je pritom do budúcna nevyhnutným predpokladom pre rozvoj génovej terapie.
„Mám radosť z toho, že talentovaní doktorandi využívajú svoju kreativitu a možnosti, ktoré im na ich vedecký rozvoj ponúkajú naše výskumné pracoviská. Takýmto úspešným príkladom je aj objav novej mutácie vrodenej poruchy fibrinogénu, ktorý dostal svoje jedinečné ,martinskéʻ označenie. Prispeje k rozvoju diagnostiky v danej oblasti a v konečnom dôsledku k vývoju génovej terapie na prospech efektívnej liečby pacientov s touto vrodenou poruchou u nás i vo svete“, zdôraznil prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
</output>
↧
Profesori UK Lukáš Plank a Juraj Štěňo získali ocenenie Krištáľové krídlo
V dvadsiatom prvom ročníku tohto prestížneho oceňovania bolo nominovaných celkom 29 osobností. O nových laureátoch rozhodli odborné poroty a Veľká porota Krištáľového krídla, ktorej predsedom je Gabriel Csollár.
Prof. Lukáš Plank, ktorý bol ocenený za oblasť medicíny, vedie Expertízne konzultačné centrum bioptickej diagnostiky lymfoidných nádorových ochorení a ďalších zriedkavých ochorení v SR. Toto centrum je súčasťou Ústavu patologickej anatómie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Martine. Ním vedené laboratórium ako prvé na svete v roku 2017 zaviedlo vyšetrovanie mutačného stavu génu z krvi pacientov s pľúcnou rakovinou pomocou najcitlivejšej diagnostickej metódy BEAMing. Ako jediný slovenský patológ sa taktiež podieľal na vzniku medzinárodnej Encyklopédie patológie.
Mimoriadne ocenenie, o ktorom rozhoduje Veľká porota Krištáľového krídla, si prevzali hudobník Pavol Hammel a prof. Juraj Šteňo, popredný odborník v oblasti neurochirurgie, dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a donedávna dlhoročný prednosta Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Rozpracoval metódu mapovania nervových dráh elektrickou stimuláciou počas mikrochirurgických operácií v mozgovom kmeni. Vypracoval klasifikáciu nádorov mozgu v oblasti tretej mozgovej komory, ktorá je celosvetovo prijatá. Je autorom vyše 400 odborných publikácií a viac ako 600 prednášok po celom svete. Bol ocenený Čestným uznaním Svetovej federácie neurochirurgických spoločností za rozvoj neurochirurgie v prospech ľudstva. V roku 2015 bol zaradený medzi 16 najvýznamnejších neurochirurgov na svete.
***
Cena Krištáľové krídlo je každoročne udeľovaná osobnostiam na Slovensku, ktoré vo svojom odvetví dosiahli mimoriadne úspechy. Ocenenie je udeľované v rôznych odvetviach spoločenského, kultúrneho, hospodárskeho a verejného života. Hlavnou myšlienkou Krištáľového krídla je objavovanie a vyzdvihnutie jedinečných ľudí a ich profesionálnych výkonov, ktoré si zaslúžia najväčšiu úctu. Krištáľové krídlo je udeľované od roku 1997 a za ten čas sa stalo rešpektovaným ocenením, ktoré odráža najvyššiu odbornosť laureáta.
Ďalšie informácie: kristalovekridlo.sk
↧
I. Kongres Slovenského spolku študentov zubného lekárstva
I. Kongres Slovenského spolku študentov zubného lekárstva sa uskutoční 15. - 18. 2. 2018, Aula...![]()
↧
Obhajoba dizeratačnej práce v študijnom programe gynekológia a pôrodníctvo
Obhajoba dizeratačnej práce MUDr. Michaely Hrtánkovej v študijnom programe gynekológia a...
↧
↧
Vyšlo januárové číslo časopisu Naša univerzita
Rodina špičkových vedeckých tímov na UK, identifikovaných Akreditačnou komisiou, sa minulý rok rozrástla o ďalších sedem členov. V decembri ich za vedeckú činnosť ocenil rektor UK prof. Karol Mičieta. Ktoré z nich to boli, to sa dočítate na str. 3.
Naozaj sme sa poučili z dejín? Tak znel podtitul seminára o holokauste a extrémizme, ktorý koncom novembra hostila naša univerzita. Za rečníckym pultom sa pritom vystriedali nielen odborníci zaoberajúci sa otázkami extrémizmu z rôznych uhlov pohľadu i časových perspektív, ale i prezident SR. O priebehu podujatia i o nanajvýš aktuálnej téme seminára píše historička Michala Lônčíková z Filozofickej fakulty UK na str. 7.Na minuloročnom berlínskom finále Falling Walls Lab sa opäť predviedli najlepší mladí vedci a inovátori z celého sveta. Po prvýkrát nechýbal ani zástupca zo Slovenska. Aké múry sa na poli vedy podarilo zboriť tentokrát, kto a čím zaujal prísnu medzinárodnú porotu, ale i to, na čom by mali popracovať naši talentovaní mladí vedci, aby mohli ešte úspešnejšie konkurovať zahraničným kolegom, nám prezradil prorektor UK a predseda Falling Walls Lab Slovakia prof. Peter Moczo na str. 11.
Spotreba liekov na Slovensku každoročne rastie, čoraz viac si pritom ordinujeme lieky sami. O trende samoliečenia - jeho výhodách i úskaliach, o údajnej závislosti Slovákov od liekov, polyfarmácii i o tom, ako sa podpisuje nadmerné užívanie liekov na našom zdraví, sme sa porozprávali s Dr. Miroslavou Snopkovou z Farmaceutickej fakulty UK. Rozhovor nájdete na str. 22 - 23.
Nevyhnutná rekonštrukcia priestorov, technické vybavenie pracovísk, zmeny v študijnom programe, cielené stupňovanie náročnosti prijímacích skúšok, pripravovaná reforma výučbového procesu i zápas o navýšenie štátnych dotácií - to je len malá ochutnávka toho, čo počas aktuálneho funkčného obdobia riešilo Vedenie Lekárskej fakulty UK. O inováciách i ďalších neodkladných výzvach fakulty sa dozviete viac na str. 20 - 22.
Pochádza z Iránu, no na Slovensku žije už viac než sedem rokov. Za ten čas sa jej podarilo získať nielen bakalársky titul z UK, ale i fanúšikov v programoch Pančlajn, Silné reči, Comedy Dungeon či Joke's On You. Mladej stand-up komičky Nastaran Alaghmandan Motlagh, familiárne prezývanej Nasi, ktorá na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK študuje európske štúdiá, sme sa opýtali na to, čím ju spočiatku šokovali Slováci, z čoho si najradšej uťahuje i ako sa jej u nás páči. Nalistujte si str. 33.
Príjemné čítanie a úspešný nový rok vám želá redakcia časopisu Naša univerzita.
Naša univerzita – január 2018 (pdf súbor)
↧
Skúsenosti s certifikáciou a akreditáciou z praxe
8. február 2018 o 10.00 hod., Konferenčná miestnosť Kompetenčného centra Malá Hora 4, Martin 036 01![]()
↧
Štipendiá francúzskej vlády na akademický rok 2018/2019
(380 eur mesačne platí študent alebo rodičia, 387 eur mesačne prispieva Francúzske veľvyslanectvo).
Ročné plné štipendium vo výške 767 eur mesačne na druhý rok magisterského štúdia (Master 2), alebo doktorandskú stáž v dĺžke trvania 1-3 mesiace, alebo spoločný fr-sk doktorát pod dvojitým vedením (tzv cotutelle de thèse).
Podmienky :
Uchádzač musí ovládať francúzsky alebo anglický jazyk (minimálna úroveň B2). Francúzsku univerzitu si vyberá uchádzač. Podrobnejšie informácie ako aj formulár žiadosti o štipendium nájdete na nasledovnej stránke: https://institutfrancais.sk/veda-a-univerzity/stipendia-francuzskej-vlada/ Uzávierka žiadostí je 28. februára 2018.Dossier de candidature
↧